Penzión Dolinka

Vo februári 1997 družstvo uviedlo do prevádzky novovybudovaný penzión Dolinka, v blízkosti lyžiarskeho strediska SKI RESORT Smrečiny. V penzióne bola reštaurácia a ubytovanie v siedmich izbách s 19 pevnými lôžkami. V rokoch 2012 - 2014 bola vybudovaná nová prístavba penziónu. Súčasťou tejto prístavby je konferenčná miestnosť pre cca 100 osôb, wellness, masáž, fitness, bowling, kaviareň. Ubytovacia kapacita sa následne zvýšila o ďalších 9 izieb a 23 pevných lôžok. Penzión poskytuje ubytovanie, stravovanie a organizujeme rôzne konferencie, semináre, školenia, školy v prírode, rodinné oslavy a posedenia. Štandardným vybavením izby je kvalitná posteľ pre nerušený spánok hostí. Prioritou penziónu je individuálny prístup a orientácia na klienta. Špeciálne služby je možné po predchádzajúcej dohode pripraviť presne podľa želaní konkrétneho klienta a jeho požiadaviek. Ak majú hostia osobitné požiadavky, stačí sa obrátiť na milý personál, ktorí sa bude snažiť vyhovieť všetkým požiadavkám hostí.

Penzión sa nachádza v obci Liptovská Teplička, ktorá je známou turistickou destináciou. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1634. Historici predpokladajú, že obec bola osídlená už skôr ako v tomto roku. Na severnej strane Kráľovej hole sa usadili goralskí kolonisti, ktorí prišli zo slovensko-poľského pomedzia. Dokladom toho je dodnes zachované originálne nárečie, ktoré prevzalo mnohé slová z poľského jazyka. Toto pozoruhodné nárečie sa používa ešte aj dnes v ustálenej podobe v dôvernom familiárnom a bežnom pracovnom , ale aj zábavnom styku. Lesnatý kraj pod Kráľovou hoľou kolonisti osídlili na popud liptovsko-hrádockého panstva. Obyvatelia novovzniknutej obce predovšetkým ťažili drevo v lesoch. Obrábali úzke pásiky polí a na pasienkoch chovali dobytok. Drevo splavovali v koryte Čierneho Váhu do Liptovského Hrádku. V rokoch 1912 - 1972 viedla z Liptovského Hrádku údolím Čierneho Váhu Považská lesná železnica, ktorej jedna z vetiev zachádzala i do Liptovskej Tepličky.

V obci sa nachádza kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1706. Všetky maľby pochádzajú z roku 1952 a namaľoval ich E. Flašár. Nájdete tu aj terasovité polia, ktoré vznikli oraním do svahu a navršovaním skál, ktoré sa vyberali ako nežiaduce z pôdy. Jeden úzky pás mal viacerých majiteľov. Využívali sa na pestovanie zemiakov, obilnín a vyhotovenie sena. Neskorým príchodom združstevňovania a vôľou obyvateľov nedošlo k rozoraniu medzí. Dodnes tak môžeme obdivovať pásy políčok siahajúcich k oblohe ,,schody do neba". V súčasnosti ich obhospodarovaním udržiavajú niektorí občania a Poľnohospodárske podielnické družstvo. Za uchovanie terasovitých polí - unikátnych historických krajinných štruktúr získala obec ocenenia Ceny SR za krajinu 2014 a špeciálne ocenenie Rady Európy 2015. Zaujímavosťou obce je aj údajný európsky unikát - pivničky, ktoré sa nachádzajú medzi obcou a cintorínom. Sú to vlastne pivnice na zemiaky vyhĺbené kolmo do zeme. Hĺbku dosahujú okolo 2,5-3m, majú hruškovitý tvar, smerom hore sa zužujú. Nad jamou je strieška z guľatiny, na nej vrstva hliny pokrytá mačinou. Striešku, ktorá má mierny spád, podopierajú malé dvierka vsadené do stĺpikov. Vďaka vápencu ( dolomitu- uhličitan vápenato-horečný), do ktorého sú vyhĺbené a stabilnej teplote 2 až 6 °C si zemiaky a zelenina udržia pomerne dobrú kvalitu po celý rok. Do jednej pivničky sa zmestí 30 i viac vriec zemiakov. Dodnes sa zachovalo 419 zemiakových pivníc, stále sa využívajú na uskladnenie zemiakov.